Tri desaťročia rusínskeho jazyka – LABIRSKY RUSYNY oslávili 30. výročie jeho

kodifikácie konferenciou plnou diskusií, spomienok a vízií.

V priestoroch rekreačného strediska Falko Danová v Medzilaborciach sa 23 októbra 2025

uskutočnila odborná konferencia venovaná významnému jubileu – 30. výročiu kodifikácie

rusínskeho jazyka pod názvom 30 rokov po rusínsky. Podujatie zorganizovalo občianske

združenie LABIRSKY RUSYNY, ktoré už niekoľko rokov patrí medzi aktívnych

propagátorov rusínskej kultúry, tradícií a vzdelávania v regióne.

Rok 1995 sa zapísal do dejín rusínskej komunity na Slovensku ako prelomový – práve vtedy

bola oficiálne kodifikovaná spisovná podoba rusínskeho jazyka. Tento krok otvoril cestu k

jeho používaniu v školstve, médiách či verejnom živote a stal sa symbolom uznania kultúrnej

identity Rusínov. Kodifikácia priniesla jazykovú istotu. Vďaka nej sa rusínsky jazyk mohol

stať jazykom učebníc, novín, rozhlasu, literatúry i vedeckého bádania. Dala priestor novým

generáciám, aby sa svoj jazyk učili nielen doma, ale aj v škole – správne, s pocitom hrdosti,

že ich reč je plnohodnotná a uznávaná. Zároveň však kodifikácia nebola cieľom, ale

začiatkom dlhého procesu. Spisovný jazyk je živý organizmus, ktorý sa vyvíja spolu so

spoločnosťou. Preto je nevyhnutné pokračovať v jeho používaní, rozvíjaní a modernizácii –

od vydávania slovníkov až po tvorbu digitálnych aplikácií a online kurzov. Tri desaťročia po

tomto historickom akte je jasné, že rusínsky jazyk prežil a rozvíja sa práve preto, že našiel

svoje miesto medzi uznanými jazykmi Slovenska a Európy. A hoci výzvy 21. storočia sú

veľké – globalizácia, asimilácia, digitálny svet – jazyk, ktorý má pevný základ v srdciach

ľudí, nezanikne. Po tridsiatich rokoch sa odborníci, pedagógovia, jazykovedci i kultúrni

pracovníci zišli, aby bilancovali dosiahnuté výsledky a zamysleli sa nad budúcnosťou

rusínskeho jazyka v meniacom sa svete.

Konferenciu slávnostne otvoril predseda zduženia LABIRSKY RUSYNY Alexander Hričko,

ktorý v úvodnom príhovore zdôraznil, že jazyk je „živým svedkom identity národa“ a že

starostlivosť o jeho rozvoj je spoločnou zodpovednosťou celej komunity. Nasledoval hlavný

príspevok jazykovedkyne z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity

v Prešove Zdenky Citriakovej na tému: 30 rokov používania rusínskeho jazyka

a dvojjazyčnosť v praxi.

V ďalších blokoch zazneli koreferáty od Ľuby Kráľovej zo SNM – Múzea rusínskej kultúry

v Prešove, ktorá sa zamerala na aktívne používanie rusínskeho jazyka v školách, v rusínskom

múzeu v Prešove a takisto poukázala na samotné postavenie rusínskeho jazyka na Slovensku.

Ďalším koreferátom diskusiu obohatil predseda Obščestva sv. Joana Krestiteľa otec Milan

Jasik z Oľky, okr. Medzilaborce, ktorý sa bližšie venoval pokrokom, ktoré boli dosiahnuté

v cirkvi za posledných 30 rokov. Otec Milan zdôraznil, že je veľkým úspechom, že Rusíni

majú už v súčasnosti preklady apoštola, Evanjelia, Trebnika a ďalších bohoslužobných textov

v svojom rodnom jazyku. Za najväčší úspech považuje schválenie prekladu samotnej sv.

Liturgie, ktoré sa uskutočnila práve v tomto jubilejnom roku gréckokatolíckym arcibiskupom-

metropolitom Jonášom Maximom. Predseda Rusínskej obrody na Slovensku Martin Karaš

v svojom príspevku sa dotkol aj aktuálnej témy, ktorá neobchádza ani Rusínov a to

problematiky umelej inteligencie, ktorá značne ovplyvňuje aj vývoj v školstve a v našej

spoločnosti. Redaktor národnostného vysielania STVR Dávid Palaščák sa zase sústredil na

vývoj národnostného vysielania na Slovensku a takisto zhodnotil aj súčasný stav v ktorom

rusínske vysielanie je. Zaznelo aj volanie po systematickej podpore vyučovania rusínskeho

jazyka na školách. Učitelia poukázali na potrebu moderných učebníc, metodických príručiek a

digitálnych pomôcok. Ak má byť rusínsky jazyk živým jazykom, musí sa používať nielen

doma a v kultúre, ale aj v školských laviciach, kde sa formujú budúce generácie používateľov.

Súčasťou programu bolo aj symbolické poďakovanie tým, ktorí sa aktívne venujú rozvoju

rusínskeho jazyka, ale aj jeho aktívnej výučbe na všetkých úrovniach škôl. Poďakovanie

smerovalo aj pre miestnych spisovateľov pani Melániu Hermanovú a pána Milana Gaja.

V závere sa všetci účastníci zhodli, že budúcnosť rusínskeho jazyka si vyžaduje spoluprácu

jazykovedcov, učiteľov, kultúrnych organizácií, médií i štátnych inštitúcií. Len spoločným

úsilím možno zachovať kontinuitu vývoja jazyka a zabezpečiť, aby rusínsky jazyk bol

prítomný nielen v spomienkach, ale aj v každodennom živote. „Kodifikácia bola začiatkom

našej cesty. Teraz je na nás, aby sme v nej pokračovali – múdro, moderne a srdcom,“ zaznelo

v záverečnom vyhlásení konferencie z úst predsedu Alexandra Hrička.

Atmosféra celého podujatia potvrdila, že aj po troch desaťročiach od kodifikácie je rusínsky

jazyk živý, moderný a schopný spájať generácie. Ako zaznelo v záverečných slovách

organizátorov: „Naša reč je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Ak ju budeme

pestovať, nikdy sa nestratíme.“

Tridsať rokov od kodifikácie ukazuje, že rusínsky jazyk je viac než len komunikačný

prostriedok – je symbolom identity, spoločenstva a kultúrnej hrdosti. Konferencia preto

nebola len spomienkou na minulosť, ale aj výzvou do budúcnosti,

aby rusínsky jazyk žil, rástol a znel aj v ďalších desaťročiach.

Alexander Hričko